Eduard Albert Meier

_“ ...podľa Islamu som náboženský neveriaci a z pohľadu kresťanstva kacír a ateista, alebo z iného a sektárskeho pohľadu človek, ktorý je stratený a kandidát na peklo a tak ďalej, pretože sa dištancujem od akejkoľvek náboženskej a sektárskej viery.
Preto som nepodľahol bludu o Bohu, ktorý je veriacim vtĺkaný indoktrinačným spôsobom prostredníctvom falošných učení náboženstiev a všetkých ich siekt.

”
^{^{Billy, Islamistickí teroristi nereprezentujú Islam, June 2010}}

Úvod

Krátka životopisná stránka ponúka stručný text o živote "Billyho" Eduarda Alberta Meiera. Stručné životopisné úryvky nájdete aj nižšie. [show / hide]

Životopis je opis života niekoho iného, ktorý napísal niekto iný. Dlhšie životopisy sú k dispozícii na stránke Na stiahnutie v sekcii e-knihy a "príslušné knihy iných autorov".

Bibliografia je zoznam kníh konkrétneho autora. Nájdete ho v sekciách krátkej bibliografii, knihách, brožúrach, kontaktných správach, bulletinoch FIGU, špeciálnych bulletinoch FIGU, otvorených listoch FIGU, listoch od Billyho, na oficiálnej webovej stránke FIGU a na stiahnutie a na niekoľkých ďalších miestach.

Autobiografia je opis života nejakej osoby, ktorý napísala sama osoba. Niekoľko Billyho kníh je autobiografických, ale väčšina z nich nebola preložená z nemčiny, pozri shop.figu.org.

Rozhovory sú nahrané diskusie tvárou v tvár. Zvyčajne sú neformálne v neformálnom prostredí s Billym, pretože my aj on sám to tak preferujeme a je to pohodlnejšie. Na stránke Rozhovory s Billym ich nájdete niekoľko. Billy však v minulosti poskytol aj formálnejšie rozhovory pre televíziu a médiá, obmedzený výber nájdete v časti Súbory na stiahnutie, e-knihy, "relevantné články z novín a časopisov od iných autorov" a ďalšie sú dostupné na Youtube.

Memoáre sú historickým opisom alebo autobiografiou napísanou na základe osobných poznatkov. Pozri časť Knihy a shop.figu.org. Do angličtiny bolo preložených menej týchto textov, pretože Eduardove písané diela o ľudstve boli považované za vyššiu prekladateľskú prioritu rozdelenú medzi obmedzený počet existujúcich prekladateľov. Ak viete čítať po nemecky, vychutnajte si oveľa bohatší opis Billyho zaujímavého života.

Kto je Billy Meier?

'Billy' Eduard Albert Meier (BEAM), kontroverzný autor a učiteľ, sa narodil 3. februára 1937 v Bülachu vo Švajčiarsku a v súčasnosti žije v Semjase-Silver-Star-Center (SSSC) v Hinterschmidrüti vo Švajčiarsku, ktoré pomáhal vybudovať a založiť. Už viac ako 80 rokov pravidelne komunikuje tvárou v tvár a telepaticky s mimozemskými ľudskými bytosťami, nechtiac sa vzdeláva a tieto informácie s veľkou presnosťou zverejňuje. Ako by sa dalo predpokladať, v takomto brilantnom množstve času pre bezprecedentnú udalosť súvisiacu s UFO sa im podarilo vysvetliť všetko v plnom rozsahu, objasniť celý príbeh, pričom sa v priebehu desaťročí objavili mimoriadne zaujímavé fakty, názory a perspektívy. Čo z neho robí dôkladne zaujímavého džentlmena. To všetko bolo dostatočne podnetné na to, aby iniciovalo mnoho tisíc čitateľov z celého sveta, aby sa do všetkého začítali a zaujímali sa o jeho príbeh a život. Prežil život bohatý na najrôznejšie skúsenosti a úspechy v mnohých krajinách, z ktorých mnohé boli ťažké, mnohé úplne obyčajné a nudné, no napriek tomu osobne dôležité a užitočné pre jeho evolúciu a životné misie. Patrí medzi veľmi málo jednotlivcov, ktorí celý svoj život zverejnili, napriek tomu je to relatívne uzavretý človek, ktorý sa vyhýba šoumenstvu - primerané množstvo jeho písomných prác má trochu vážny tón, zaoberá sa podstatnými vecami, ktoré majú význam a hodnotu.

Najlepšie to zhrnula Eva Bieri vo svojom článku Slovo o Billym

ca.figu.org: Billy's Contacts (external)
Úvod do Billyho v angličtine podľa FIGU Kanada.

au.figu.org: BEAM (external)
Úvod do Billyho v angličtine podľa FIGU Austrália.

theyflyblog: About Billy (external)
Introduction to Billy in English by Michael Horn in U.S.

Nature'sWay: Who is Billy Meier (Youtube)
Dubhaltagh O Hearcain reads a page from the book ‘And Yet They Fly!’ by Guido Moosbrugger.

CreationalTruth: About Billy Meier (external)
Introduction to Billy in English by United States Online FIGU-Interessengruppe für Missionswissen.

Keyword Index:

"Billy" Eduard Albert Meier

BEAM niekedy vo svojom živote

Na fotografiách...


Billy in 1945 Photo Gallery Billy in 1963 Photo Gallery Billy in 1977 Photo Gallery Billy in 2010 Photo Gallery

O sebe, podľa vlastných slov

Billy Meier sám o svojej misii

Source: https://www.figu.org/ch/verein/wir-ueber-uns/ueber-billy-meier/billy-ueber-seine-mission
Translation source: https://creationaltruth.org/FIGU/FIGU-Society/About-Billy-Meier/Billy-About-his-Mission - adjusted

Skryť slovenčinuSkryť nemčinu


British English	Schweizer Standarddeutsch
Billy Meier sám o svojej misii	Billy Meier selbst über seine Mission
Od detstva som sa zaujímal o život vo všetkých jeho aspektoch. Patrili k nim aj súvislosti s prírodou a všetko tvorivé vo všeobecnosti, čo samozrejme zahŕňalo aj hlboké filozofické aspekty života. Avšak najmä tvorivosť sama o sebe mala pre mňa veľmi osobitnú hodnotu, pretože predstavovala pre mňa najdôležitejšiu oblasť myslenia. Pri každej možnej príležitosti som sa teda ponáral do týchto širokospektrálnych otázok a narážal som na otázky, na ktoré dospelí nevedeli odpovedať, alebo len čiastočne a nikdy nie uspokojivo - až kým som sám nenašiel odpovede, nevypracoval ich pre seba, ale to sa čoraz častejšie objavovalo aj prostredníctvom inšpiratívnych síl.	Mein ganz spezielles Interesse galt schon von sehr früher Kindheit an dem Leben in allen seinen Belangen. Dazu gehörten auch die Zusammenhänge mit der Natur und allem Schöpferischen überhaupt, worin natürlich auch tiefgründige philosophische Aspekte miteinbezogen waren. Das Schöpferische an und für sich sowie im besonderen jedoch war von ganz speziellem Wert für mich, so es für mich das hauptsächlichste Gedankengebiet darstellte. So vertiefte ich mich bei jeder möglichen Gelegenheit in diese weitumfassenden Belange und stiess auf Fragen, die mir von den Erwachsenen nicht oder nur teilweise und nie befriedigend beantwortet werden konnten - bis ich dann eben jeweils die Antworten selbst fand, herausgearbeitet aus mir selbst, jedoch auch immer öfter in Erscheinung tretend durch irgendwelche inspirative Kräfte.
Tak sa moje vedomosti o tvorivom, duchovnom a vedomom, ako aj o tvorivých zákonoch a prikázaniach stále viac a viac rozširovali, čo viedlo k tomu, že tieto veci sa stali dominantnou súčasťou môjho života. To ma následne viedlo k tomu, že som si uvedomil sám seba a pochopil som, že mám v tejto oblasti tu na Zemi poslanie, ktoré má veľký význam pre vývoj pozemského ľudu duchovno-vedomým spôsobom. Začal som teda lúštiť, ako, kde a prečo sa táto skutočnosť odohráva, a vďaka tomu som zistil, že v tomto poslaní pôsobím už mnoho miliónov, ba tisíce miliónov rokov, počas nespočetných inkarnácií. Uvedomil som si, že som učeným a poučeným učiteľom vo veciach súvisiacich s "učením mysle", "učením vedomia", "učením tvorivo-prírodných zákonov a prikázaní" a "učením evolúcie" atď. Musel som sa vydať cestou plnenia poslania, ale najprv som potreboval veľkú pomoc od ľudských bytostí, ktoré neboli pozemskej, ale vysoko duchovnej, ako aj hmotno-vonkajšej povahy. Postupom času som teda túto pomoc dostal, aby som mohol začať napĺňať svoje životné misie. Táto pomoc prišla, keď som bol malý chlapec, ktorý ani nechodil do školy. Prišla z hlbín priestoru iného sveta v podobe mimozemšťana, ktorý sa stal mojím prvým vysokým učiteľom a vďaka ktorému som v krátkom čase získal nesmierne vedomosti vo vzťahu k stvoreniu a jeho zákonom a prikázaniam, ako aj k prírodným zákonom a faktom a súvislostiam mysle a hmotného vedomia atď.	So stieg mein Wissen um das Schöpferische, Geistige und Bewusstseinsmässige sowie um die schöpferischen Gesetze und Gebote immer weiter an, woraus sich ergab, dass diese Dinge zum überwiegenden Teil meines Lebens wurden. Das wiederum führte dann dazu, dass ich mir meiner selbst bewusst wurde und erkannte, dass ich auf diesem Gebiet hier auf der Erde eine Mission zu erfüllen hatte, die von bedeutender Wichtigkeit für die Evolution der Erdenmenschen in geistig-bewusstseinsmässiger Hinsicht ist. Also begann ich das Wie, Wo und Warum dieser Tatsache zu ergründen und fand heraus, dass ich in dieser Mission schon seit vielen Jahrmillionen und gar Jahrmilliarden tätig war, über unzählige Reinkarnationen hinweg. Ich erkannte, dass ich ein gelehrter und belehrter Künder war in Sachen 'Lehre des Geistes', 'Lehre des Bewusstseins', 'Lehre der schöpferisch-natürlichen Gesetze und Gebote' und 'Lehre der Evolution' usw. Und diesen Weg musste ich beschreiten. Ich musste den Weg der Missionserfüllung gehen, doch dazu bedurfte ich erstlich einer grossen Hilfe von Wesenheiten, die nicht irdischer Natur waren, sondern hoher geistförmiger sowie auch materiell-ausserirdischer Natur. Also ergab es sich im Laufe der Zeit, dass mir diese Hilfe zuteil wurde, so ich meine Mission zu erfüllen beginnen konnte. Und diese Hilfe kam, als ich noch ein kleiner Junge war, der noch nicht einmal zur Schule ging. Sie kam aus den Tiefen des Weltenraumes in Form eines Ausserirdischen, der mein erster hoher Lehrer war und durch den ich in kurzer Zeit ein immenses Wissen erlangte im Bezuge auf die Schöpfung und ihre Gesetze und Gebote sowie die Naturgesetze und die Fakten und Zusammenhänge des Geistes und des materiellen Bewusstseins usw.
Postupom času som sa oboznámil s históriou minulosti mojej duchovnej formy, ktorá sa počas mnohých miliárd rokov a reinkarnácií objavovala stále znova ako nová osobnosť na rôznych svetoch rôznych galaxií v širokom vesmíre ako učiteľ a misionár v otázkach učenia ducha, stvorenia, života, tvorivých prírodných zákonov a prikázaní a evolúcie. Spoznal som, že najstaršia osobnosť mojej duchovnej formy sa volala Nokodemjon a už vstúpila do čistej duchovnej roviny Arahat Athersata, ale odtiaľ sa vrátila do hmotných svetov a začala poučné poslanie, ktoré trvá dodnes a bude trvať ešte veľmi dlho. V priebehu ďalších reinkarnácií Nokodemjona, t. j. mojej duchovnej podoby, som sa stal inými osobnosťami, ktoré napr. niesli mená ako Henok a Enoch atď. a ktoré sa rodili znova a znova ako nové osobnosti až dodnes, pričom však duchovná podoba zostala vždy rovnaká. A tak je zatiaľ súčasným, posledným znovuzrodením tejto duchovnej formy moja súčasná osobnosť ako "Billy" Eduard Albert Meier, ktorému ako hlásateľ modernej doby vyučujem učenie o duchu medzi pozemskými ľuďmi a ktorému som na Zemi kontaktnou osobou pre ľudí mimozemského pôvodu, konkrétne pre mimozemšťanov, ktorí sa vo svojom jazyku nazývajú Plejaren, zatiaľ čo v pozemských jazykoch sa nazývajú Plejáďania. Ich domovským svetom sú Plejády, ktoré sa nachádzajú asi 80 svetelných rokov za našimi známymi Plejádami v inom dimenzionálnom vesmíre, v inej časopriestorovej štruktúre, posunutej oproti nášmu vesmíru o zlomok sekundy. Plejády v súhvezdí Býka, ktoré sa nachádzajú v našom vesmíre, sú staré 62 miliónov rokov a stále príliš mladé a ako horiace ohnivé gule neschopné niesť akékoľvek hmotné či nehmotné formy života - dokonca ani čisto duchovné.	Im Laufe der Zeit lernte ich die Geschichte der Vergangenheit meiner Geistform kennen, die über viele Jahrmilliarden und Reinkarnationen hinweg immer wieder als neue Persönlichkeit auf verschiedenen Welten verschiedener Galaxien im weiten Universum in Erscheinung getreten war als Lehrer und Missionsausübender in Sachen der Lehre des Geistes, der Schöpfung, des Lebens, der schöpferisch-natürlichen Gesetze und Gebote und der Evolution. Ich erkannte, dass die früheste Persönlichkeit meiner Geistform den Namen Nokodemjon trug und bereits eingegangen war in die Reingeistebene Arahat Athersata, von wo aus sie jedoch in die materiellen Welten zurückkehrte und die belehrende Mission begann, die bis heute andauert und noch sehr lange Zeit andauern wird. Im Laufe weiterer Reinkarnationen wurde Nokodemjon resp. seine Geistform zu anderen Persönlichkeiten, die z.B. Namen wie Henok und Henoch usw. trugen und die bis in die heutige Zeit immer wieder als neue Persönlichkeiten geboren wurden, wobei jedoch die Geistform immer dieselbe blieb. Und so ist die vorerst gegenwärtig letzte Wiedergeburt dieser Geistform meine Persönlichkeit als 'Billy' Eduard Albert Meier, der ich als Künder der Neuzeit neuerlich die Lehre des Geistes belehre unter den Erdenmenschen, und der ich eine Kontaktperson auf der Erde zu Menschen ausserirdischer Herkunft bin, und zwar zu Ausserirdischen, die sich selbst Plejaren nennen in ihrer eigenen Sprache, während sie in den irdischen Sprachen Plejadier genannt werden. Ihre Heimatwelten sind die Plejaren resp. Plejaden, die sich rund 80 Lichtjahre jenseits unserer bekannten Plejadengestirne in einem andersdimensionierten Universum befinden, in einem zu unserem Universum um einen Sekundenbruchteil verschobenen anderen Raum-Zeit-Gefüge. Die sich in unserem Universum befindenden Plejadengestirne im Sternbild Stier nämlich sind mit 62 Millionen Jahren noch viel zu jung und als lodernde Feuerbälle unfähig, irgendwelche materielle oder immaterielle Lebensformen zu tragen - auch keine rein geistigen.

autor: 'Billy' Eduard Albert Meier

SSSC, 19. január 2005, 00:15 Billy

Source: http://beam.figu.org/artikel/1546407724/gutes-wirken - BEAM Portal
Translation source: http://au.figu.org/content/FLAU%20B-21.pdf - FIGU-Landesgruppe Australia FLAU Bulletin Number 21, July 2019


British English	Schweizer Standarddeutsch
Dobrá práca ...	Gutes Wirken ...
Keď som musel bojovať s prekážkami každého druhu, keď som veľmi ťažko čelil svojej existencii, keď hrozilo, že ma opustia sily mojich myšlienok a citov, sily mojej vôle a tela, morálka a všetka nádej začali klesať a vo mne sa všetko stalo veľmi a nekonečne ťažkým, aby som vytrval v živote a neochvejne plnil svoje povinnosti a plnil svoju zodpovednosť, vtedy som hľadal svoje najtajnejšie jemnohmotné duchovné vnemy a pocity, ktoré mi ako tichý dych našepkávali, že tu dole na Zemi je nevýslovne málo šťastných a spokojných ľudských bytostí, pretože ich všetkých prenasleduje nesmierny žiaľ a trápenie a tiež problémy a starosti, ktoré nie sú schopní zvládnuť. O koľko horšie ako ja - tak vo mne vždy rástlo poznanie - na tom musia byť tieto ľudské bytosti. Avšak rovnako ako ja, aj oni všetci môžu nájsť východisko zo všetkých svojich ťažkostí len vtedy, ak v sebe vykonajú dobrú prácu, ak sa venujú rozjímaniu a prostredníctvom neho zdroju poznania, ktoré spôsobuje oslobodenie od všetkých ťažkostí a zla, od smútku, úzkosti, problémov a starostí. Toto poznanie spočíva v skutočnej vizualizácii všetkých vecí, že všetko stojí za to, aby sa žilo, a to tak negatívne, ako aj pozitívne, a že len prežívanie toho, čo je príjemné, ale aj toho, čo je nepríjemné, robí život hodnotným a prináša nezmerateľné zážitky, životné skúsenosti a hodnoty. Misia života, a to rozvíjať sa vo vedomí, a plnenie tejto misie je prameňom, z ktorého smutný, zarmútený, ako aj trápiaci sa, problémami a prácou a starosťami zaťažený človek neustále produkuje nové sily, chvíle pokoja a ozdravenia, radosť, lásku, harmóniu a pokoj. Toto je moje poznanie a učí ma, že keď sa dobro koná vedome, potom sa to, čo je dobré, stáva stále prítomným.	Wenn ich mit Hindernissen aller Art zu ringen hatte, wenn ich mich sehr mühsam meinem Dasein entgegenstemmte, wenn mich die Kräfte meiner Gedanken und Gefühle und die Kräfte meines Willen und des Körpers zu verlassen drohten, die Moral und alle Hoffnung zu sinken begannen und in mir alles sehr und unendlich schwer wurde, um im Leben auszuharren und unbeirrt meine Pflicht zu tun und meine Verantwortung wahrzunehmen, dann suchte ich nach meinen geheimsten Empfindungen und Gefühlen, die mir wie ein leiser Hauch zuflüsterten, dass es hienieden auf Erden unsagbar wenige frohe und zufriedene Menschen gibt, weil sie alle von unermesslichem Gram und Kummer sowie von Problemen und Sorgen verfolgt werden, denen sie nicht Herr zu werden vermögen. Wie sehr viel schlimmer als ich – so wuchs stets die Erkenntnis in mir – müssen doch diese Menschen dran sein. Doch wie ich, können sie alle aus ihrem ganzen Ungemach nur herausfinden, wenn sie in sich Gutes wirken, wenn sie sich der Besinnung und sich durch diese der Quelle der Erkenntnis hingeben, die eine Befreiung von allen Nöten und Übeln, von Gram, Kummer, Problemen und Sorgen schafft. Diese Erkenntnis ruht in der realen Veranschaulichung aller Dinge, dass alles lebenswert ist, und zwar sowohl das Negative wie auch das Positive, und dass erst das Ausleben des Erfreulichen wie Unerfreulichen das Leben lebenswert macht und unermessliche Erfahrungen, Erlebnisse und Werte bringt. Die Mission des Lebens, nämlich im Bewusstsein zu evolutionieren, und die Erfüllung dieser Mission ist die Quelle, aus der der sorgenvolle der gramgebeugte sowie der kummergeplagte, der problembedrückte sowie der arbeitsbelastete und sorgenkranke Mensch stetig neue Kräfte, Augenblicke der Ruhe und Erholung, der Freude, Liebe, Harmonie und des Friedens schöpft. Das ist meine Erkenntnis, und diese lehrt mich, dass, wenn bewusst Gutes gewirkt wird, dann das Gute allgegenwärtig wird.
SSSC, 19. január 2005, 00:15 Billy	SSSC, 19. Januar 2005, 00.15 h Billy

autor: 'Billy' Eduard Albert Meier

Light Years by Gary Kinder (Excerpt)

The Men (L-R) Lee Elders, Wendelle Stevens, Eduard Meier, Tom Welch

A description of Eduard Meier found in a book called Light Years written by Gary Kinder which is all about him and his life; in section One A.

"History first mentions the village of Hinwil, Switzerland in a document dated 745. Thirty miles southeast of Zurich, it nestles in a landscape of rolling green hills pocketed by large islands of forest a hundred feet tall, with the Alps rising in the distance. Hinwil itself, perhaps, would disappoint the tourist looking for the charm of alpine architecture: though chalk-white chalets shuttered in green rise from the village core and scatter among the hills, many stark buildings constructed of concrete have risen in their midst. They resemble not so much the quaint cottages in travel brochures as they do utilitarian apartment buildings erected in the 1950s and '60s in the United States.

But a short distance from the village center, along the street Wihaldenstrasse, stands a three-story farmhouse built a hundred years ago. During the mid-1970s, summer grape vines climbed the sunny south wall of the old house. Flowers filled a stone water trough to the north near the entrance, and small birds fluttered in an aviary built of wood and wire. To the south and east of the house lay a small green field, and to the north and west stood more of the cold, institutional apartment buildings.

The community of Hinwil had acquired the old farm years before and built the surrounding apartments to house senior citizens. Though the farmhouse someday soon would be torn down to make room for more apartments, the community now rented the house for a nominal sum to an unemployed night watchman, Eduard Meier. Meier lived in the house with his Greek wife, Kaliope, nicknamed Popi, and three small children-a girl, Nina, a boy, Atlantis, and the baby, Bashenko. They had been living in the house since December 1973 though they had lived elsewhere in Hinwil for two years.

Meier, a man of thirty-seven, had a sixth-grade education. He was not a very big man, maybe five feet, seven inches tall, but he was thick-chested and strong. His face was handsome, set off by unusual greenish-hazel eyes. According to village records, Meier's professions were "bird breeder, iron layer, night watchman." He held a permit to carry a gun because he had once worked as night security in a factory.

[continue reading]

In a former house, a tiny three-room row house contiguous to the Hinwil village museum,

Meier had kept a cage out back filled with nearly two hundred birds. He had been employed then as a night guard and, consequently, was often at home during the day. But many people in the neighbourhood avoided talking to Meier because he was "different." He spoke a great deal about Moses and said things other people did not understand. Julios and Erika Kagi knew the Meiers better than other neighbours did because they had a daughter the same age as Nina and the two girls often played together. "He had a terrific fantasy," remembered Erika Kagi, "and I could not agree with his philosophy. But he was not a bad person. He was not even odd; he just had his own ideas and believed whatever he said." Said another neighbor, "Meier lives the way he wants to and does not adapt to anyone else's way of living."

Meier had only one arm. His left arm had been severed just above the elbow in a bus accident in 1965, as he traveled from India, through Turkey, and back to Switzerland. Still, when part of the barn adjacent to the small house collapsed, Julios Kagi saw Meier rebuild the wall alone by holding the boards in place with his shoulder stump while he positioned and pounded nails with his one hand. "He was faster with one hand than other people are with two," recalled Kagi.

Again out of a job, Meier now supported his family on the 700 francs provided him every month by the government for the loss of his arm. To supplement their income, the Meiers kept chickens in the attic of the old farmhouse, and Popi sold eggs to the neighbors. To neighbors living in the apartment buildings overlooking the front door of the farmhouse, Meier seemed to be always home. In a culture that values hard work and conformity, the neighbors saw him as a singular and idle man, often lost in thought, as though the weight of the world rested upon his shoulders, and they began to talk.

Then, on the afternoon of 28 January, 1975, a cold day but warmer than most at that time of the year, Eduard Meier left the farmhouse on his moped, towing a tiny wagon behind him. He wound through the streets of Hinwil, steering with one hand, the empty left sleeve of his leather jacket jerking in the wind. Working his way out of town, he eventually came to a country road, which he followed for a time, then disappeared into the forest of a nature conservancy. A few hours later, he returned to the farmhouse without telling anyone where he had been.

Several days passed, during which the neighbours saw Meier dawdling around the house, seemingly as always without purpose. Then, one afternoon, he again pulled his moped from a storage room, pedalled it down the driveway until the tiny motor kicked over, and rode through the village out into the country. Soon, he was lost from view in another of the islands of forest surrounding Hinwil. When he returned, as before, he told no one where he had been or why he had been there. But the Swiss are observant and curious people, and the neighbours noted his peculiar comings and goings.

Within weeks, Meier was travelling regularly into the forest, guiding his moped with one hand, the tiny wagon behind. Each trip seemed to take him along a new path in a new direction through town and out into the country highways, often for as long as an hour. Later, many of his trips took him into the hills. Sometimes, he would disappear in the early afternoon and not be seen again before supper; other times, he would sneak from the house at one or two in the morning and not return till dawn.

"He had to go away again and again," Popi remembered. "He would come home for five minutes, fix himself a cup of coffee, and hop, he was gone again. It was bad at night. You'd be sleeping peacefully and the kids were quiet in bed. All of a sudden, he would get up, get dressed, and be gone. You know? You think your husband is lying in bed next to you, but he is gone. I did not know anything. All he said was that he was going to work."

As the weeks passed, Meier's journeys through town and into the forests began to occur three, four, even five times a week. And his frequent departures rubbed against the grain of order and routine so conscientiously observed by his neighbours. The more he disappeared, the more they talked.

"The people in the neighbourhood didn't know any thing about what was going on," said Popi, "but they were very curious. They could tell me, to the minute, when he left on his moped and when he came back. It was always the same questions. 'Why did he come home so late?' Sometimes he got up in the middle of the night and left, so they would hear the moped. And when he did this, it was even worse with the people the next day. 'Why did he leave last night?' 'Where did he go?' I would say nothing. I wasn't interested. They are just Schnuriwiiber [gossips]."

On clear nights, neighbours living in the apartment building just above the farmhouse saw Meier standing in the alleyway to the west and watching the sky through binoculars for hours. On nights when he did not leave the house, neighbours to the east saw a light burning on the second floor late into the night.

A week, a month, maybe two months passed, Popi could not remember. Then, one afternoon, as the two of them stood in the small living room on the second floor of the house, her husband handed her photographs.

"What do you think of this?" he asked.

But Popi only stared at the pictures.

"I was shocked," she recalled, "because I saw something completely new, and I did not want to believe that this existed. He said nothing at all. Didn't explain. Not one word." Her husband merely picked up the pictures and left the room, as Popi yelled at him for wasting his time taking pictures when money for the family was so scarce.

Meier next took the photographs to his friend Jakobus Bertschinger, whom he had met while working at the Piatti gravel pit years earlier. Though Jakobus was twelve years younger than Meier, the two men had struck up a lasting friendship. They spent much time together, talking about Meier's experiences during the twelve years he had travelled back and forth through India and the Middle East. But Jakobus, too, seemed confused by the photographs Meier showed to him. He even laughed, but he promised to help his friend in any way he could. With a loan from Jakobus, Meier placed a small classified ad in the German publication Esotera. The ad solicited people interested in forming a group to discuss natural life, logic, and truth-things "metaphysical."

Several more months passed. Through the summer and fall of 1975, the neighbours along Wihaldenstrasse watched Meier continue his frequent trips into the foothills and forests at all times of the day and night. On his little green moped, he often was seen at the edge of the open road, putt-putting along, twenty, maybe twenty-five miles an hour, passed constantly by the much larger and faster automobiles. But then, something new entered Meier's routine: one Saturday afternoon, a half-dozen cars appeared at the farmhouse and remained till late at night.

The neighbours did not understand why people came to see this man. He was poor and handicapped, with an unkempt wife who spoke little of their language. He did not work, and his habits seemed strange. But over the weeks and months, not only did the visitors continue to come, but their numbers increased. In the tiny parlor on the second story, the man with the single arm and unusual hazel eyes spoke to these people for hours. When they left, the neighbours heard Popi screaming at him. For many months, the neighbours watched Meier disappear frequently at odd hours and saw the cars on Saturday afternoons filling the narrow alleyway, running alongside No. 10 Wihaldenstrasse, and spilling onto the streets of Hinwil."

by Gary Kinder

Source: Light Years Gary Kinder PDF (external)